Internacionalizácia MSP

Tradične internacionalizácia, alebo export, je chápaná ako spôsob na zvýšenie obratu jednotlivých podnikov. Exportovanie ako tradičný spôsob internacionalizácie je stále veľmi dôležité, ale v posledných desaťročiach internacionalizácia sa stala omnoho diferencovanejšou obchodnou činnosťou podstatnou pre dosiahnutie a udržanie konkurencieschopnosti.

Zahraničné partnerstvo, zahraničné investície a cezhraničné klastrovanie reprezentujú životaschopné spôsoby na uľahčenie výmeny znalostí a technológií a na posilnenie stratégií internacionalizácie MSP.

Výsledky výskumu zzdôrazňujú, že internacionalizácia pozostáva z širokej škály činností, ktoré prispievajú k rozvoju konkurencieschopnosti podnikov. Takýto komplexný prístup však nebol politickými opatreniami, s cieľom povzbudiť internacionalizáciu a konkurencieschopnosť firiem, prijatý dostatočne.

Hlavné zistenia sumarizujú výsledky takto:

• najčastejšou formou internacionalizácie je vzťah pomoci zo zahraničia, ktorá je zastúpená 30% všetkých malých a stredných podnikov (MSP). Druhou prevládajúcou formou internacionalizácie je export zastúpený 18% MSP. Ďalšie tri percentá hodnotených MSP predstavujú vzťahy spolupráce, primárne so zahraničnými MSP a ďalšie 3% založilo podriadenú spoločnosť alebo pobočku v zahraničí.
• export je častejší v kombinácii so zahraničnými dodávateľmi. Vyše 10% MSP má export a zahraničného dodávateľa, ale iba 6% je čistých exportérov. Národné štúdie tiež uvádzajú, že dovoz často spúšťa export v MSP. Toto indikuje synergický efekt v kombinácii niekoľkých medzinárodných činností.
• niektoré štúdie ukazujú, že spolupráca, vytváranie pobočiek a sietí týkajúce sa MSP sa v budúcnosti zintenzívni. MSP, ktoré už spolupracujú na medzinárodnej úrovni sa zúčastňujú takejto spolupráce častejšie než MSP všeobecne. Toto platí všeobecne rovnako pre formálnu spoluprácu (42% MSP s pobočkami, v porovnaní s 24% s podnikmi bez internacionalizácie), ale ešte viac pre neformálnu spoluprácu, ktorú vykonáva 50% exportujúcich MSP a 53% MSP s pobočkami v zahraničí.
• prístup k získaniu „know-how“ a/alebo novej technológie je častým motívom ísť za hranice. Minimálne 38% MSP s pobočkami vonku nemá žiaden export. Zakladanie pobočiek v zahraničí potom nespočíva len v založení obchodnej platformy. Okrem toho, 48% exportujúcich MSP vyvážajú minimálne preto, aby získali nové znalosti. Exportné aktivity môžu tak zredukovať spoluprácu s nákupcom na snahu výrobok vylepšiť alebo prísť k novej technológii. Rozhodnutie ísť do internalicionalizácie je potom snahou získať know-how a užitočnú technológiu.
• menšie krajiny s malými domácimi trhmi sú viac internacionalizované. Veľkosť domáceho trhu je veľmi presvedčivým faktorom pre internacionalizáciu. MSP so špecializovanou výrobou alebo veľkým objemom výroby v malej krajine potom skoro pochopí, že požiadavky domáceho trhu pre jeho obchod nevyhovujú. Tendencie na zvýšenie špecializácie globálne znamenajú pritlačenie viacerých MSP do medzinárodného obchodu.
• stredne veľké podniky sú viac zainteresované do medzinárodných aktivít než malé a mikropodniky. Iba 17% mikropodnikov exportuje, pričom zo stredne veľkých podnikov exportuje 51%.
• internacionalizácia, predovšetkým spolupráca, zvyšuje konkurencieschopnosť. Internacionalizáciu však treba chápať v širších súvislostiach, ktoré zahŕňajú nielen obchod, ale hlavne medzinárodnú spoluprácu.
• internet je dôležitým nástrojom internacionalizácie. Zásielkové obchodovanie, internetový marketing a komunikačné siete môžu byť dôležitými faktormi internacionalizácie MSP. V r. 2002 napr. 70-75% európskych mikropodnikov malo prístup na Internet, a MSP spolu tvorili až 85% prístupu na internet.

• niekoľko MSP poukázalo na vnútorné alebo vonkajšie prekážky internacionalizácie. Najčastejšou vnútornou prekážkou sa javia „vysoké náklady na internacionalizáciu“ (založenie podniku v zahraničí – 24%). Napriek tomu, vyše tretina firiem uvádza, že nepozná žiadne vnútorné prekážky. Niektorí uvádzajú nedostatok interného manažérskeho plánovania vo vzťahu k internacionalizačnému procesu.Externé prekážky sa tiež nevyskytujú príliš často. Najčastejšou externou prekážkou internacionalizácii je „existujúca legislatíva a nariadenia“, ktorú cituje 29% MSP s pobočkami v zahraničí.
• je silná potreba politických opatrení s holistickým prístupom zameraným na jednotlivé MSP. Štáty EÚ vo všeobecnosti majú široké spektrum politických opatrení pre MSP na podporu internacionalizácie, predovšetkým exportu a priamych zahraničných investícií. Zahŕňajú od základných informačných služieb až po firemne špecificky orientované (individuálne poradenstvo na podporu exportu.

 

Kľúčové prvky pre rozvoj politických opatrení zameraných na interacionalizáciu MSP:

1. Manažéri MSP sú často obmedzený časovo a manažérskymi skúsenosťami. Politické opatrenie by malo uvažovať o niektorých praktických úlohách pre manažérov, predovšetkým pre MSP s malými medzinárodnými skúsenosťami.
2. Štúdia uvádza, že MSP často potrebujú špecifickú, cielenú pomoc. Takáto „na mieru šitá“ pomoc obsahuje, napr. získanie vhodného zahraničného partnera pre spoločný podnik alebo spoluprácu. Okrem toho štúdia upozorňuje na slabú vedomosť MSP o podporných opatreniach v oblasti exportných aktivít. Štúdia navrhuje , aby politické opatrenia, ak majú byť účinné, musia sa zamerať na skúsenosti podnikateľa a na rozvoj kvalifikácie v najširšom zmysle.
3. Štúdia konštatuje, že internacionalizácia je viac než exportovanie. Politické opatrenia, či všeobecné alebo „na firmu šité“, musia zahŕnať všetky prístupy k internacionalizácii a podpora musí zahŕnať širokú škálu aktivít vedúcich k internacionalizácii.

Formy internacionalizácie

Prehľad súčasného stavu aktivít prijatých za účelom internacionalizácie MSP (profily):

1. importovanie (zahraničný dodávateľ) ako jediná forma internacionalizácie
2. exportovanie ako jediná forma internacionalizácie
3. pobočky, podriadené organizácie a spoločné podniky v zahraničí, alebo kombinácie viacerých foriem než jednej formy internacionalizácie
4. MSP, ktoré nevstúpili do procesu internacionalizácie

 

Skupina 3 pozostáva z MSP, ktoré zahŕnajú viac aktivít než importovanie a exportovanie.

Skupina 4 nepozná žiadnu aktivitu vedúcu k internalizácii (reziduálne MSP) bez cezhraničných aktivít, ktoré vyžadujú aktuálny obchod alebo aktívny vstup na zahraničný trh.

Importér (výhradný) 30%

Exportér (výhradný) 18%

Spolupráca, hlavne s cudzími MSP 3%

Pobočky, spoločné podniky (JV) 3%

 

Malé krajiny sú viac internacionalizové, väčšie podniky sú viac internacionalizované, výrobné podniky ako aj služby sú internacionalizované takmer rovnako.

 

 

Motívy internacionalizácie MSP:

• prístup k know-how a novej technológii
• vysoké výrobné náklady na domácom trhu
• vstup na nové a väčšie trhy pre tovary/služby
• prísne zákony a nariadenia na domácom trhu
• dodatočné výrobné kapacity
• prístup ku kapitálu
• prístup k práci

 

Váhanie s internacionalizáciou

Skupinu MSP, ktorá nezačala s internacionalizáciou možno rozdeliť do dvoch kategórií:

• tie MSP, ktoré považujú vnútorné prekážky za príliš vysoké
• tie MSP, ktoré ešte neuvažovali s internacionalizáciou

 

Plánovanie internacionalizácie

Vnútorné kompetencie a prekážky

• prekážky neexistujú
• vysoké náklady na proces internacionalizácie
• cena vlastných výrobkov a služieb
• nedostatočné znalosti (zručnosti) alebo kompetencie pracovníkov
• kvalita a/alebo špecifikácia vlastných výrobkov a služieb
• iné dôvody
• nikdy neuvažovali nad internacionalizáciou

 

Internet ako kľúčový zdroj

Obchod založený na webe (zásielkový), internetový marketing a komunikačné siete zohrávajú dôležitú úlohu pri internacionalizácii MSP.

Podniky, ktoré dokážu ponúkať obchod prostredníctvom internetu majú rýchly prístup na rôzne medzinárodné trhy, môžu spolupracovať vo flexibilných a decentralizovaných sieťach s minimálnym úsilím.

 

Vonkajšie prekážky internacionalizácie – integrácia trhov

• existujúca legislatíva a nariadenia ako bariéra
• nedostatok kapitálu
• obchodné prekážky

 

Dosah na konkurencieschopnosť

• dosah na konkurencieschopnosť prostredníctvom rastu obratu
• konkurencieschopnosť ako výsledok internacionalizácie
• konkurencieschopnosť a veľkostné triedy
• konkurencieschopnosť a spolupráca

Politické opatrenia

• hlavné prekážky a problémy pri internacionalizácii MSP
• prehľad politických opatrení v členských štátoch EÚ
• opatrenia týkajúce sa rámcových podmienok pre internacionalizáciu
• opatrenia týkajúce sa podniku – špeciálne problémy
• úspešné faktory pre politické opatrenia pre MSP

 

Politické opatrenia na podporu internacionalizácie MSP potrebujú prijať celkový prístup založený na perspektíve hodnotového reťazca vedúceho k procesu internacionalizácie a končiť u jednotlivého MSP.

 

Závery

Komplexný pohľad, ktorý je nevyhnutný sa týka troch základných zistení:

1. Internacionalizácia je oveľa viac ako exportovanie a importovanie. Činnosti ako cezhraničná spolupráca, spojenia a vytváranie sietí sú stále dôležitejšie. Táto tendencia sa vníma ako základná a štrukturálna črta a preto sa očakáva, že bude silná v dlhodobom horizonte. Podstatné množstvo MSP internacionalizuje, aby získali prístup k know-how, technológii alebo práci. Internet a nové prostriedky rýchlej a ľahkej komunikácie a spolupráce sa stali kľúčovými faktormi uľahčujúcimi komplexnejšie partnerstvá.
2. tradičná etapová teória (popisujúca internacionalizáciu ako postupný proces začínajúci sporadickým exportom a končiaci pobočkou v zahraničí) sa mení ako v koncepte (rodená pre globalizáciu – firmy zamerané na internacionalizáciu od založenia), tak v skutočnosti, že internacionalizácia zahŕňa celú škálu cezhraničných činností, vzájomnej podpory viac než postupné etapy v procese rozvoja. Širší pohľad na stratégiu internacionalizácie si vyžaduje analýzu internacionalizačných činností, ktoré vychádzajú z integrácie iných činností než predaj/obchod.
3. Manažéri MSP majú často obmedzené časové a riadiace kapacity. Politické opatrenia by preto nemali poskytovať iba podporu exportu, ale poskytovať ponuku koučovať manažera a dokonca poskytovať nejaké praktické úlohy v procese. MSP často požadujú „pomoc šitú na mieru“ ktorá zahŕňa napr. identifikáciu vhodného zahraničného partnera pre spoločný podnik alebo spoluprácu. Okrem toho štúdia ukazuje, že uvedomenie si podporných opatrení zo strany MSP môže byť nízke „vďaka“ tradičnému etapovému chápanie internacionalizácie. Ak má byť politické opatrenie účinné musí byť zamerané na skúsenosti podnikateľa a na rozvoj jeho/jej kvalifikácie.