Sústreďuje sa na vplyv noriem a legislatívy na funčnosť a výhody ich zavedenia a dodržiavania hlavne u malého a stredného podnikania, ovplyvňovanie bezpečnosti tovarov a služieb poskytovaných občanom, podporou konkurencieschopnosti firiem a rozšírením exportu našich podnikov na jednotnom trhu v EÚ a mimo neho.

Najnovšie informácie o politikách EÚ nájdete na http://ec.europa.eu/policies/index_sk.htm

Jednotný trh

Od roku 1968 sa v EÚ zrušili clá na priemyselné tovary predávané v EÚ a na dovoz z nečlenských krajín sa začala uplatňovať spoločná colná tarifa. Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte vo februári 1992, stanovila štyri základné slobody - voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

Jednotný trh a štyri slobody
Zmluva o Európskom hospodárskom spoločenstve z roku 1957 (Článok 2) definuje jeho úlohu „podporovať harmonický rozvoj ekonomickej aktivity, trvalý a vyrovnaný rozmach, vyššiu stabilitu a rýchly rast životnej úrovne a užšie vzťahy medzi členskými štátmi“. Spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť, bolo otvorenie hraníc a umožnenie pohybu jednotlivcom, tovaru a službám. Od roku 1968 sa v EÚ zrušili clá na priemyselné tovary predávané v EÚ a na dovoz z nečlenských krajín sa začala uplatňovať spoločná colná tarifa. Európska komisia v roku 1986 vydala Bielu knihu o dobudovaní jednotného trhu, ktorá obsahuje zoznam takmer 300 legislatívnych úprav zákonov, ktoré bolo nevyhnutné prijať a preniesť do národných právnych systémov.
Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte vo februári 1992, zaviazala spoločenstvo prijať opatrenia na dokončenie vnútorného trhu 31. decembra 1992 a uvoľnila cestu zavedeniu jednotnej meny euro, čo bol logický krok k voľnému obchodu.
„Vnútorný trh predstavuje oblasť bez vnútorných hraníc, v rámci ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.“ (Zmluva o Európskej únii, článok 7)
Jednotný trh charakterizujú štyri základné slobody, ktoré sú zároveň prvým pilierom EÚ:
1. Voľný pohyb tovaru
2. Voľný pohyb osôb
3. Slobodné poskytovanie služieb
4. Voľný pohyb kapitálu

Voľný pohyb tovaru
Jednou zo základných slobôd a najväčším úspechom projektu jednotného trhu je odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru. Mechanizmus trhu sa vzťahuje na komerčnú činnosť, ktorej cieľom je predaj výrobkov. Vnútorný trh vychádza z predpokladu, že tovar, s ktorým sa obchoduje na území jedného štátu, sa môže predávať v ostatných členských štátoch únie. Na zabezpečenie voľného pohybu tovaru v rámci jednotného trhu bolo nevyhnutné odstrániť všetky tarifné (clá a platby) a netarifné (dovozné kvóty, administratívne prekážky). V súčasnosti môžu firmy ponúkať svoje výrobky a služby kdekoľvek v EÚ bez prekážok. Dodržiava sa zásada: „Čo je dobré pre trh jednej členskej krajiny, je dobré aj pre trh celej EÚ.“ Spotrebitelia môžu tovar nakupovať v inom členskom štáte a dopravovať ho späť do svojich domovských krajín bez dodatočného cla a colných formalít.

Voľný pohyb osôb
Po vstupe do EÚ (s istými krátkodobými výnimkami pri práci i poskytovaní služieb v niektorých pôvodných členských krajinách) majú občania nových členských krajín zaručené právo voľného pohybu po celej EÚ. Po vstupe do únie budú môcť voľne cestovať alebo usadiť sa v inom členskom štáte, študovať alebo pracovať vo výskume, podnikať alebo poskytovať služby. Na občanov nových členských štátov sa vzťahuje tzv. preferenčné pravidlo – zamestnávatelia ich musia uprednostniť pred inými cudzincami.
Sloboda pohybu osôb v širšom zmysle je chápaná aj ako výkon pracovnej alebo ekonomickej činnosti na voľnom trhu pracovných síl.

Slobodné poskytovanie služieb
Voľný pohyb služieb, sloboda poskytovania služieb je jednou zo štyroch základných slobôd, ktoré ustanovila Zmluva o ES (článok 59) a ktoré sa stali naozajstnou realitou pri zavedení jednotného trhu. Umožňuje občanom EÚ poskytovať služby cez národné hranice bez obmedzení vyplývajúcich z národnej príslušnosti. ,Služby’ predstavujú všetky služby poskytované jednotlivcami, priemyselné, poľnohospodárske a profesionálne činnosti. Za služby sa považujú aktivity vykonávané zárobkov činnými osobami, priemyselnými, poľnohospodárskymi subjektmi či subjektmi vykonávajúcimi slobodné povolanie. Voľný pohyb služieb umožňuje občanom EÚ vykonávať služby cez hranice členských štátov EÚ bez obmedzení opierajúcich sa o národnosť. Subjekt domovského štátu teda nesmie mať privilegované právo oproti zahraničnému subjektu. Voľný pohyb služieb je teda založený na hospodárskej súťaži.

Voľný pohyb kapitálu
Jednotný ekonomický priestor je determiniovaný aj spoločným trhom kapitálu a finančných služieb, čo znamená väčší priestor pre ponuku kapitálu, nižšie sadzby, dokonalejšiu konkurenciu a zdokonalenú alokáciu kapitálu. Európski občania a firmy majú voľný prístup k finančným službám vo všetkých členských štátoch (bankové vklady, úvery a pod.) Existujú spoločné opatrenia zamerané proti daňovým únikom a proti praniu špinavých peňazí. Banky, ktoré majú povolenie podnikať v jednej členskej krajine, môžu ponúkať svoje služby v priestore celej EÚ, čím sa zvyšuje rôznorodosť dostupných finančných služieb a v niektorých prípadoch sú poskytované služby lacnejšie.
Od polovice 1994 existuje aj jednotný poisťovací trh – poisťovne môžu svoje služby predávať v priestore celej EÚ a dozerajú na ne orgány v ich domovskej krajine.

CE značka - stupienok prístupu na trhy štátov Európskej únie

Európska únia (EÚ), v záujme maximálne podporiť hospodársky rast vytvorila jednotný trh, ktorý znamená voľný pohyb – v rámci celého Európskeho ekonomického priestoru (EEA - European Economic Area, čo sú štáty EÚ, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) – osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Voľný pohyb tovaru znamená colnú úniu a elimináciu kvantitatívnych obmedzení medzi členskými štátmi (článok 30 dohody EHS (Rímska dohoda)).

Eliminácia kvantitatívnych obmedzení znamená zákaz kvantitatívnych obmedzení a zákaz všetkých opatrení, ktoré majú podobný účinok, ako sú netarifné a technické bariéry.

Výnimky uvádza článok 36 dohody EHS, kde obmedzenia sú oprávnené len na základe:

verejnej morálky
politiky verejnej bezpečnosti
ochrany zdravia a životov ľudí, zvierat a rastlín
ochrany národného dedičstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou
Nie je dovolená žiadna svojvoľná diskriminácia alebo skryté obmedzenia na obchod medzi členskými štátmi

„Starý prístup“ k harmonizácii národných technických noriem štátov EÚ

Európska únia (EÚ) vytvára jednotný trh, v ktorého rámci výrobky môžu voľne opúšťať vnútorné hranice členských štátov. Tým sa eliminujú importné clá a kvantitatívne obmedzenia na pohyb tovarov. Rôzne národné technické požiadavky na výrobky a ich schvaľovanie tvorí poslednú, ešte nie úplne doriešenú prekážku voľného pohybu tovarov. Na odstránenie tejto poslednej bariéry Európska komisia začala už v 60. rokoch pracovať na harmonizácii národných technických noriem členských štátov EÚ. Pre každý výrobok sa začali vytvárať jednotné technické normy, ktoré odsúhlasili všetci účastníci. Táto metóda, nazývaná „Starý prístup“, sa prejavila ako neveľmi úspešná. Postup bol tak náročný a zdĺhavý, že schválené spoločné normy vstupom do platnosti boli už často zastarané.
 

„Nový prístup“ - vzájomné uznávanie národných požiadaviek a certifikátov

Rozhodnutie vytvoriť spoločný trh od 1. januára 1993 si vynútilo novú metódu harmonizácie národných technických požiadaviek. Základom tohto „Nového prístupu“ je vzájomné uznávanie národných požiadaviek a certifikátov.

Známym precedensom tohto postupu je právna kauza „Cassis de Dijon.“ V tomto prípade Európsky súd v Luxemburgu rozhodol, že „voľný pohyb tovarov znamená, keď výrobok, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, musia akceptovať všetky členské štáty.“

Francúzsky podnik Cassis de Dijon chcel v Nemecku predávať likér rovnomenného názvu s obsahom alkoholu od 15 do 20 %. Nemecký zákon však pre takýto typ výrobku požaduje minimálne 32-percentný obsah alkoholu. Súd rozhodol, že ak je skutočný obsah alkoholu uvedený na nálepke, spotrebiteľ je dostatočne chránený.

To znamená, že predaj výrobku na národnom trhu nemôže byť obmedzovaný len preto, že bol vyrobený na základe iného technického postupu alebo testovaný inými metódami ako predpisuje národná legislatíva. Európska únia v Novom prístupe formuluje smernice pre skupiny výrobkov, v ktorých je uvedená minimálna úroveň bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany spotrebiteľa a životného prostredia (základné požiadavky). Výrobca musí pre produkt umiestňujúci na trh zabezpečiť splnenie uvedených požiadaviek.
 

Uplatňovanie smerníc

Po zverejnení smerníc členské štáty ich musia zahrnúť do národnej legislatívy. Národné technické normy musia byť teda v súlade so základnou úrovňou bezpečnosti a ochrany zdravia podľa požiadaviek smerníc. Normy, ktoré sú v ich rozpore, musia zrušiť. Výrobok spĺňajúci základné požiadavky smerníc ”Nového prístupu”, má otvorený vstup na trhy členských štátov EÚ. Uplatňovanie požiadaviek smerníc nie je jednoduché, pre celé skupiny výrobkov sú totiž formulované veľmi všeobecne, pričom nešpecifikujú použitie konštrukcie alebo materiálu. Určujú len minimálnu úroveň bezpečnosti, ochrany zdravia užívateľa a ochrany životného prostredia. Výrobca má teda dve možnosti: buď vyprodukuje výrobok v súlade s národnou normou, zosúladenou so smernicami EÚ, alebo priamo splní požiadavky minimálnej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia podľa európskych smerníc. Naviac, okrem základných požiadaviek, smernice určujú aj testovacie postupy a administratívne procedúry na zabezpečenie súladu výrobku s požiadavkami (certifikácia). Pre výrobok s vyššou mierou rizika sú tieto postupy náročnejšie ako pre výrobky s nižšou mierou rizika. Keď má produkt potvrdenú zhodu so základnými požiadavkami smerníc pri dodržaní príslušných postupov, výrobok sa môže označiť značkou CE. CE nie je značka kvality (znamená „Conformité Européenne“ alebo Communitee Européen). 
 

Oprávnenosť značenia

Každý členský štát EÚ predpokladá, že produkt so značkou CE spĺňa základné požiadavky. Takýto výrobok má potom voľný prístup na trh bez ďalšieho skúmania národnými orgánmi a nevyžaduje sa registrácia alebo certifikácia. Iba keď má členský štát dôvodné podozrenie, že výrobok nespĺňa základné požiadavky, môže začať skúmať oprávnenosť označenia CE. Výrobca pri tomto skúmaní musí okrem iného dokázať, že pred umiestnením výrobku na trhu sa uplatnili správne postupy. Štát, ktorý rozhodne o stiahnutí produktu z trhu, musí o tom informovať všetky členské štáty EÚ. Okrem Európskej únie, CE značenie sa uplatňuje v štátoch Európskej ekonomickej oblasti (EEA), to znamená aj v Nórsku, Islande a Lichtenštajnsku. Švajčiarsko a väčšina štátov strednej a východnej Európy sa zaviazali zosúladiť svoje národné normy so smernicami „Nového prístupu“, t.j. so zámerom vzájomného uznávania certifikačných postupov.
 

Zneužitie označenia
Na určitý výrobok sa zvyčajne aplikuje viac ako jedna smernica. Napríklad kompresor s tlakovou nádobou podlieha smernici o strojoch, o elektromagnetickej kompatibilite, o nízkonapäťových zariadeniach a o jednoduchých tlakových nádobách. V zásade sa musia uplatniť požiadavky všetkých relevantných smerníc. V smerniciach sú však uvedené aj výnimky. Povinnosť CE označovania platí pre všetky výrobky umiestňované na trhu Európskej ekonomickej oblasti. CE značka sa môže použiť iba na výrobky s charakteristickými znakmi uvedenými v smerniciach „Nového prístupu“. Zneužitie CE značky alebo použitie označenia, ktoré by sa s ňou mohlo zameniť, je zakázané. CE značka nie je označením kvality. Je iba zárukou, že výrobok spĺňa základné požiadavky smerníc. Smernice „Nového prístupu“ zodpovedajú harmonizovaným európskym normám, ktoré obsahujú technické detaily. Európske harmonizované normy sa transformujú do národných technických požiadaviek alebo národných noriem. Použitie národných noriem je obvykle dobrovoľné.